Vizuálna identita trhoviska Žilinská
Moja práca na vizuálnej identite trhoviska Žilinská začala pozorovaním. Vnímala som rytmus miesta. Ranné vykladanie debničiek, predávajúcich, rozhovory, prirodzený pohyb. To, že trhovisko funguje na skúsenostiach, dôvere a dlhoročnej praxi. Pôsobí nesúrodo a na prvý pohľad chaoticky, no v skutočnosti má svoj vlastný systém.
Vychádzala som hlavne z potreby byť jasne odčítateľná a autentická. Hľadala som prvok, ktorý je pre toto miesto natoľko prirodzený, že unesie jeho význam bez potreby vysvetľovania.
Tým prvkom sa stala plastová debnička.
Najobyčajnejší objekt, ktorý je prítomný v každej fáze fungovania trhoviska. Od zberu, cez transport až po predaj. Nesie v sebe produkt aj prácu, ktorá mu predchádza. Je dotykom medzi pestovateľom, produktom a zákazníkom.
Logo vzniklo ako redukcia pocitu z daného miesta do formy, ktorá je čitateľná, zapamätateľná a funkčná.
Tvar debničky som použila ako základ modulárneho systému, ktorý umožňuje vrstvenie, opakovanie a variabilitu. Identita tak nie je uzavretá. Reaguje na kontext, prispôsobuje sa situáciám, no zachováva si svoju čitateľnosť.
Aj samotná farebnosť vychádza z atmosféry tohto miesta.
Zo sezónnosti, čerstvosti a energie ľudí, ktorí ho každý deň tvoria.
Typografiu som zvolila ako vedomý kontrast k tomuto princípu. V headlineoch prináša výraz a charakter. Je sebavedomá a jasná, schopná niesť komunikáciu bez ďalších zásahov. Do typografického systému som pridala aj „ľudskú a nedokonalú“ rovinu, ktorá ho narúša. Pracuje s rukopisom a odkazuje na cenovky písané fixkou, na rýchle rozhodnutia a osobný prejav predajcov.
Podobnú úlohu v identite má aj ručne pôsobiaca linka. Vznikla ako reakcia na vizuálny jazyk, ktorý je na trhovisku prirodzene prítomný. Vnáša do systému mieru nepresnosti a autenticity.
Celú identitu som od začiatku vnímala ako otvorený systém.
Trhovisko Žilinská je miesto, ktoré nikoho nevylučuje. Neurčuje, kto sem patrí. Je prirodzeným centrom štvrte, miestom stretnutí a každodenným rituálom. Túto rozmanitosť nie je možné uzavrieť do striktných pravidiel.
Identitu som preto nenavrhla ako fixný manuál, ale ako nástroj, ktorý sa dokáže prispôsobovať a rásť. Zachytáva realitu, nesnaží sa ju upravovať.
